Je neuveriteľné, koľko práce a v akej kvalite dokázal škandinávsky mág Bergman vo svojich mladých rokoch urobiť. Bolo to obdobie, keď sa blížil k štyridsiatke a vrchol jeho tvorby ho ešte len čakal. Je nutné oceniť vynikajúco zvládnutý historický pohľad na švédsku spoločnosť pred viac ako 150- timi rokmi. Tvár tak divákovi ponúka zážitok, z ktorého sa – ako je u Bergmana zvykom – tají dych.
Tvár je klasická diskusia nad tým, do akej miery je rozum schopný zvíťaziť nad iracionalitou a naopak. Prelínanie vedomého a tušeného, realistického a magického, nadprirodzeného a vedeckého bolo, je a bude predmetom neustáleho sváru. Snímka je dokonalá nielen výkonom Max Von Sydowa, ale i osobitým vkladom mladej a pôvabnej Ingrid Thulin, ďalšej mimoriadnej bergmanovskej herečky, ako aj celkovým poňatím a filmárskym stvárnením témy.
Do mestečka prichádza nevídaná atrakcia v podobe Voglerovho magnetického divadla. Skupinka komediantov musí žiadať o povolenie mestského konzula. Ten súhlasí, avšak na popud Vergera musí skupina dokázať, že nejde o šarlatánstvo.
Konzul s radou uzatvárajú stávku a centrom deja sa stáva mystický súboj mágie v podaní záhadného Voglera a rozumu stelesneného Vergerom. Paradoxne sa obaja potácajú v takmer identickom sebaklame a nie sú schopní ponúknuť iné ako lož a pretvárku. Vergerus ako typický arogantný racionalista a manipulátor túži za každú cenu rozbiť auru mystického zázraku a hypnotizmu, ktorú okolo seba Vogler šíri. Vogler (Max von Sydow) vo filme prehovorí až po hodine a troch minútach, jeho postava bola inšpirovaná samotným Ingmarom Bergmanom. Film je zľahka inšpirovaný hrou G. K. Chestertona Magic, ktorú Bergman obdivoval. V roku 1959 táto snímka získala Zvláštnu cenu poroty na MFF v Benátkach, kde bola nominovaná aj na Zlatého leva.
Délka akce: 100 minut
Rok výroby: 1958
Země původu: Švédsko
Žánr: drama
